Pridávanie včelích matiek

Žiaden spôsob pridávania matiek nie je stopercentne spoľahlivý, čo nám v konečnom dôsledku potvrdzujú aj samotné včely. Naším cieľom je preto navodiť vo včelstve takú náladu, aby včely akceptovali náš úmysel a nová kráľovná im vyhovovala. Práve to je kľúčom k jej úspešnému prijatiu. Skúsený včelár má množstvo zaručených postupov, ktoré sa mu rokmi osvedčili, no začínajúci včelár v tejto disciplíne často váha a hľadá tú správnu cestu.

Dôvody na pridanie matky

Najskôr by sme si mali ujasniť, z akého dôvodu chceme novú matku pridať, v ktorom ročnom období to plánujeme a do akého včelstva ju chceme umiestniť. Viacerí včelári sa radšej spoliehajú na včelstvo samotné a čakajú, kým si včely matku vymenia samy. Keď príde rojová nálada, situácia sa vyrieši prirodzene.

Včelstvo, ktoré sa vyrojí, si so sebou berie kladúcu matku. Tá na novom mieste pokračuje v kladení a zakladá novú generáciu. Ak sa včelárovi podarí roj chytiť a úspešne ho osadiť, má o „pridanie matky" postarané. Matka začne klásť a včelstvo postupne naberá na sile.

Čo sa však deje vo včelstve, z ktorého matka s rojom odletela? Včelár očakáva, že nová vyliahnutá, a teda „víťazná" mladá matka sa úspešne spári s trúdmi a o niekoľko dní prevezme úlohu novej panovníčky. Opäť tak dochádza k prirodzenému nahradeniu matky a všetko ide, ako sa hovorí, po masle.

Tichá výmena matky

Pri tichej výmene kvalitné včelstvo časom vyhodnotí stav starej matky a nahradí ju jej dcérou. Tá následne preberá úlohu hlavnej matky a zasadá na „kráľovský trón" popri svojej matke. Obe matky dokážu istý čas spolunažívať, rešpektujú sa a niekoľko mesiacov kladú vajíčka súčasne. Včely napokon vyhodnotia rozdiely medzi nimi a spravidla uprednostnia mladú matku. Aj v tomto prípade prebieha „pridanie" matky prirodzene a bez zásahu včelára, ktorého môže výsledok len milo prekvapiť. Podobná situácia nastáva aj pri strate matky – či už úmyselnej, alebo neúmyselnej počas zásahu včelára. Nová matka, ktorú si včelstvo vychová, nemusí vždy zodpovedať ideálnym vizuálnym predstavám, no jej výkonnosť môže byť vynikajúca.

Chovať včelie matky alebo nie?

Ak všetko prebieha podľa opísaných scenárov, včelár si nemusí lámať hlavu nad tým, ako najskôr matku odchovať a následne ju pridať do včelstva. Pre mnohých je jednoduchšie spoľahnúť sa na skúsených chovateľov, ktorí sa tejto odbornej činnosti venujú dlhé roky, a nechať si od nich poslať kvalitnú matku. Pred samotným pridávaním však prebieha dlhý a náročný proces odchovu, ktorý by si určite zaslúžil samostatný odborný článok.

Jarné obdobie: apríl až máj

V tomto čase včelári najčastejšie kontaktujú chovateľov so žiadosťou o zaslanie novej matky. Rovnako ako chovatelia, aj samotní včelári si môžu zazimovať kvalitný plodový odloženec s mladou matkou a na jar ho využiť ako záložné včelstvo. Skúsený chovateľ je zvyčajne schopný už skoro na jar poslať matku z predchádzajúceho roka, ktorá prezimovala v odloženci. Ide o ročnú matku, ktorá by mala v danom roku podať najlepší výkon. Mladé matky z aktuálneho roka (tzv. nultého roka) v tomto čase ešte nie sú k dispozícii.

V skorom jarnom období, keď včelstvo ešte nemá dostatok zrelých trúdov a často je už dlhší čas bezmatečné (čo spoznáme podľa zreteľného hučania), býva prijatie matky spravidla veľmi úspešné. Z mojich skúseností stačí vtedy matku pokojne položiť na letáč a dohliadnuť, aby sama vošla do úľa. Každá nová matka predstavuje pre včelstvo záchranu, preto ju včely zvyčajne bez problémov prijmú a ona môže začať klásť. Menej skúseným včelárom sa však stále odporúča pridávať matky pomocou pridávacej klietky s kúskom cesta bez pevnej zátky.

Využitie plodových odložencov pri pridávaní matiek

Najvhodnejšie je pridať kladúcu matku do včelstva spolu s jej osadenstvom (plodovým odložencom). Jej vlastné včely ju budú chrániť a obe včelstvá sa postupne spoja. Na jar sa včely zvyčajne spájajú bez problémov. Včelstvo sa tak nielen zachráni pridaním matky, ale zároveň sa posilní pridaným plodom a včelami. Tento spôsob je osvedčený a pomerne bezpečný.

V tomto období sú však ako chovný materiál k dispozícii prevažne len larvičky. Ak chceme vymeniť matku už na jar, no ešte nemáme oplodnené matky, môžeme použiť otvorenú materskú bunku (MB) z kvalitného plemenného materiálu. MB získame vytvorením štartéra a začatím chovu.

Pri pridávaní MB postupujeme tak, že odoberieme starú matku a medzi dva plásty s otvoreným plodom v plodisku vložíme otvorenú MB. Mladé včely sa materskej bunky ochotne ujmú a dobre ju kŕmia. Na plodisko položíme mriežku a do medníka vypustíme starú matku. Takto napodobníme tichú výmenu. Včely prijímajú otvorenú MB veľmi ochotne aj v neskoršom období, približne do júla. Po uplynutí približne 25 dní skontrolujeme, či nová matka kladie a v akej kvalite. Ak je všetko v poriadku, môžeme starú matku odstrániť. Ak s novou matkou nie sme spokojní, môžeme sa vrátiť k pôvodnému stavu a včelstvu starú matku vrátiť.

Dostupnosť oplodnených matiek počas sezóny

Počas hlavnej včelárskej sezóny, od mája do augusta, sú už k dispozícii aj oplodnené matky. Ich pridávanie je pomerne náročný proces. Existuje mnoho spôsobov, pričom žiadny z nich nie je stopercentne spoľahlivý. Dodržiavanie základných zásad však výrazne zvyšuje šancu na úspešné prijatie. Základnou podmienkou je dostatok mladých včiel a dobrý zdravotný stav včelstva. Matky by sme mali pridávať iba do silných a normálne sa vyvíjajúcich včelstiev, ktoré nie sú v rojovej nálade.

Ak je všetko v poriadku, môžeme pristúpiť k výmene matky pomocou ochrannej pridávacej klietky. Existuje viacero osvedčených metód. Napríklad starú matku najprv odoberieme a následne ihneď vložíme novú do úľa v uzavretej klietke bez medocukrového cesta. Hladná matka v klietke hľadá potravu a zároveň medzi včely šíri svoj feromón. Na druhý deň sledujeme správanie včiel. Ak sa voľne pohybujú po klietke, kŕmia matku a dokonca pod klietkou začínajú stavať voskové srdiečko, je to signál, že sú ochotné matku prijať. V tom prípade vymeníme pevnú zátku za medocukrové cesto, čím umožníme, aby ju včely postupne samy vyslobodili.

Na ďalší deň skontrolujeme, či bola matka prijatá, a odstránime klietku. Niekedy sa však stane, že včely novú matku najskôr prijmú a nechajú ju zaklásť niekoľko plástov, no potom ju vymenia. Následne si z jej genetického materiálu odchovajú vlastnú matku. Takéto situácie nastávajú najmä vtedy, ak je pridávaná matka silne nozematická, trpí melanózou alebo je inak poškodená. Včely veľmi citlivo vnímajú kvalitu matky a dokážu ju podľa toho (ne)akceptovať.

Kedy použiť plodovú skúšku?

Ak sa rozhodneme vymeniť staršiu alebo nevhodnú matku za novú, mladú, ale už dobre rozkladenú, a to bez sprievodných včiel, je potrebné dodržať niekoľko praktických odporúčaní. Pokiaľ sú včely bez plodu – buď už matku stratili, alebo sa v úli nachádza mladá, ešte nerozkladená matka – overíme túto situáciu tzv. plodovou skúškou. Z iného včelstva odoberieme plást s otvoreným plodom a vložíme ho do podozrivého včelstva. Na druhý deň skontrolujeme, či sú na tomto pláste načaté materské bunky (MB). Ak nie sú, včelstvo pravdepodobne má mladú, neoplodnenú alebo ešte nekladúcu matku a ďalšiu matku určite neprijme.

Ak však včely začnú budovať materské bunky, ide o bezmatečné včelstvo. Pokiaľ táto situácia netrvá dlho, existuje šanca pridať novú matku po vrátení skúšobného plástu do pôvodného úľa, no výsledok nie je zaručený. Nevieme totiž, aká stará je populácia včiel. Nedostatok mladých včiel môže výrazne znížiť šancu na prijatie. V takom prípade sa odporúča použiť pridávaciu klietku, do ktorej sa spolu s matkou vloží aj hrsť mladých včiel odobratých z plástu s práve sa liahnucom plodom z iného včelstva.

Pokiaľ sú včely bez plodu a na niektorom pláste nájdeme nakladené vajíčka, je už neskoro. Znamená to, že začali klásť trúdice a včelstvo novú matku s určitosťou neprijme. Ešte horšia situácia nastáva, keď sa už objavuje tzv. hrboplod. Takéto včelstvo tvorí prevažne staršia generácia včiel, ktorá už nemá dostatok mladušiek na prijatie novej panovníčky. V tomto prípade je najvhodnejšie včelstvo zlikvidovať – úľ vymiesť a včely donútiť „vžobrať sa" do iných včelstiev.

Naopak, takmer istý úspech môžeme očakávať aj v nepriaznivom období, ak ide o zmetence a plodové odložence tvorené výlučne z mladušiek a plodových plástov, ktoré sú úplne zaviečkované a obsahujú liahnuci sa plod. Tento spôsob sa najčastejšie využíva pri pridávaní veľmi cenných, napríklad inseminovaných matiek.

Zmetence

Tvoríme ich najjednoduchšie počas medobrania, keď ometáme veľké množstvo včiel z rôznych plástov do rojničky. Odporúča sa pridať aj mladé včely z plodových plástov, no musíme dávať pozor, aby sme pritom neúmyselne nezmietli aj matku.

Takto si pripravíme približne 1 až 3 kg včiel, rojničku uzavrieme a umiestnime do chladnej miestnosti. Včelám podávame medocukrový roztok. Ak si nie sme istí, či sa v rojničke nachádza matka, počkáme niekoľko hodín:

Do rojničky pridáme matku v uzavretej klietke a pokračujeme v prikrmovaní. O dva dni, ak sú včely pokojné, ich môžeme presypať do úľa vystrojeného medzistenkami a matku uvoľniť z klietky. Pokračujeme v prikrmovaní a sledujeme, ako včely rýchlo stavajú dielo a tvoria plodové teleso. Včely v zmetenci sa správajú podobne ako v roji. Ak je matka kvalitná a prebieha znáška, takéto včelstvo sa vyvíja veľmi rýchlo.

Zhrnutie hlavných zásad pridávania matky

Špecifiká pridávania matiek v neskorom lete a jeseni

Obdobie júl – august: Čas zvýšenej sliedivosti

V tomto období je pridávanie matiek vôbec najnáročnejšie. Včely sú agresívne, bojujú o prežitie a prirodzenej znášky ubúda. Každé včelstvo si úzkostlivo chráni svoje zásoby, čo vyvoláva medzi včelstvami rivalitu. Vnucovanie cudzieho genetického materiálu má preto v tomto čase len malú šancu na úspech.

Včely musíme vmanévrovať do kritickej situácie odstránením pôvodnej matky a následným vylamovaním materských buniek (MB). Pre menej skúseného včelára je to však prácne a náročné, pretože stačí prehliadnuť jedinú MB a celá snaha vyjde navnivoč. Niektorí včelári preto starú matku v predstihu zaklietkujú a čakajú približne 9 dní na zaviečkovanie všetkého otvoreného plodu. Je to dlhá doba, no musíme si uvedomiť, že mladý otvorený plod aj čerstvo vystavané náhradné MB sú vážnymi prekážkami prijatia novej matky.

Možno postačí väzniť starú matku 6 dní, vylomiť všetky MB a následne ju vymeniť za novú. Novú panovníčku je potrebné ponechať aspoň tri dni v uzavretej klietke, aby si včely privykli na jej feromón. Ak sa k nej správajú prívetivo, kŕmia ju a na klietke stavajú voskové srdiečka, je to znak prijatia. Vtedy môžeme vymeniť pevnú zátku za medocukrové cesto. Kontrolu odporúčam robiť až po piatich dňoch, kým sa matka rozkladie a včelstvo upokojí; predčasný zásah by mohol viesť k jej „zaklbkovaniu".

Priame vypustenie „naostro"

Ak sme presvedčení o vľúdnom správaní včiel, môžeme matku vypustiť priamo na plodový plást. Aby nám neuletela, je vhodné ju aj okolité včely jemne postriekať vodou z rozprašovača. Ak ju včely začnú olizovať a neútočia na ňu, je vyhraté. Tento postup, ktorý mi odporučil Ing. Jaroslav Gašper, PhD., vyžaduje istú dávku skúsenosti a pozorné sledovanie správania včelstva.

Metóda s dočasným odobratím plodu (podľa Vladimíra Sokola)

Tento úspešný postup spočíva v tom, že včelstvu odoberieme starú matku a všetok plod (otvorený aj zaviečkovaný) bez včiel. Včely stlačíme do jedného nástavku len na rámiky so zásobami a 2–3 prázdne súše. Do stredu takto zúženého plodiska pridáme novú matku v klietke s cestom a včelstvo podnietime riedkym sirupom. Odobratý plod prevesíme nad mriežku do susedného včelstva, ktoré sa oň postará. Po štrnástich dňoch, keď už matka v pôvodnom úli kladie, vrátime nevyliahnutý plod (opäť bez včiel) späť. Ide o mimoriadne spoľahlivý spôsob.

Obdobie od konca augusta do apríla

V týchto mesiacoch je pridávanie matiek najjednoduchšie. Včelstvá už nemajú trúdy na spárenie vlastnej matky a pud sebazáchovy ich núti prijať akúkoľvek pomoc. Keďže udržať matky v oplodniačikoch takto dlho je náročné, využívajú sa najmä záložné odložence. V septembri je pri spájaní ešte vhodné použiť noviny ako dočasnú prekážku, neskôr to už nie je nutné. Podmienkou však zostáva odstránenie starej matky.

* časť textov použitá zo zdroja Václav Kopecký